Marvin

Od malička som bol vychovávaný k slušnosti a myslím, že sa to mame ako tak podarilo. Od malička ma učila, aby som bol k ľuďom úctivý, aby som zdravil (zrozumiteľne a nahlas) a aby som používal slová prosím a ďakujem. Aj ich používam a som na to patrične hrdý, nakoľko je kopec mamľasov, ktorím používanie týchto slov zrejme spôsobuje zdravotné problémy. Inak si totiž neviem vysvetliť ich nepoužívanie...

Pri príchode do obchodu (malý obchod s jedným dvomi zamestnancami) sa pozdravím. Vo veľkých obchodoch zdravím, keď prídem na rad u pokadne. Keď si niečo pýtam, vždy si niečo "prosím". Keď to dostanem, poďakujem. Keď odchádzam, zase sa rozlúčim.

Ďaľším stupňom v mojej výchove bola moja učiteľka dejepisu (a neskôr histórie). Tá povedala múdru vetu (iste nie z jej hlavy, ale možno že aj hej): Slušnosť je pozdraviť, povinnosť odzdraviť...

Bohužial, predavači túto múdru vetu evidentne nepoznajú (česť vynímkach - tie vlastne potvrdzujú pravidlo). Nie lenže neodzdravia, ale ešte sa navyše tvária ako by som ich maximálne otravoval. Niečo na spôsob: čo sem lezieš, nevidíš, že chcem mať kľud?

Su to blbci. Obyčajný blbci. Neuvedomujúci si fakt, že peniaze na ich výplatu do obchodu nosíme my, zákazníci. Nechcem po nich, aby mi utierali riť, ale chcem po nich, aby boli slušní... A nesprávali sa teda ako hulváti, ako blbci...

Bohužial, s takouto praxou sa stretávam najčastejšie na Slovensku. V ČR sú ľudia ozajstný obchodníci. Dobre rozumia vzťahu obchodník - zákazník. Obchodník chce predať, zákazník kúpiť. A tomu sa aj podriaďujú, sú úctivý a občas aj zábavný. Nie raz som sa stretol s tým, že keď počujú že som Slovák, automaticky prehodia na slovenčinu. Áno, tú zábavnú českú slovenčinu. Proste sa snažia a rád tam preto nakupujem...

Podobný pocit som mal aj keď som kedykoľvek navštícil južnejšie často Slovenska (tie maďarské: Dunajská streda, Hurbanovo, Štúrovo, ...). Síce tam majú ľudia ten zvláštny maďarský prízvuk, ale je mi to jedno. Tiež so mnou jednajú ako s človekom. Nie ako s dobitkom.

Najviac prekvapený som bol v Londýne. Tam predavač pozdravil a poďakoval. Poďakoval, hoci som ešte len vykladal tovar na pás (pult, ...). Potom sa poďakoval, keď som mu podával peniaze. Poďakoval, aj keď som si od neho bral výdavok. Je to blbosť.

O nič nejde, iba o slušnosť. O slušnosť, ktorá poteší. Ktorá ma privádza pocit, že ten ktorý obchod je presne ten, kde chcem minút svoje peniaze. Naopak, obchod, kde sa spávajú ako blbci, sú tam hulváti a ľudia, ktorých práca evidentne nebaví, takému sa vyhýbam. A pekne zďaleka...

Veď oni to snáď ráz pochopia... Pochopia, že na tú svoju blbosť raz narazia...