Marvin

Odporúčam najskôr si prečítať príspevok Markoff-a - Pseudootázky. Docela vystihol pseudootázky, ale mňa rozčuluje trochu iná kategória otázok.

Mňa skôr rozčulujú také tie otázky bez významu, je to asi niečo obdobné, ako píše Markoff, ale skôr by sa to dalo nazvať "otázky, na ktoré odpoveď je absolútne jasná".

Napríklad, donesiem si z kychune do obývačky chlieb, salám a horčicu. Na to mama zavalí "Ideš jesť salám?". Nie, do prčic, idem sa na neho pozerať, len preto som si ho dotrepal z kuchyne do obývačky.

To isté, len v bledoružovom. Ideme autom, vonku sneží, keď niekto zavalí: "Ale sneží, čo?". Áno sneží. Neverí snáď svojim očiam? Čo sa zmení, keď odpoviem že áno. A čo sa zmení, keď odpoviem že nie? Na čo ma vlastne ťahá do debaty, z ktorej aj tak nič plodné nemôže výjsť...

Na tieto otázky som v poslednej dobe dosť alergický, z zvyknem pri nich vybuchnúť. Ani neviem prečo, a kontrolovať sa to dá v minimálnej miere. Netuším prečo ma tak rozčulujú, ale asi preto, že položenie takejto otázky, ako aj odpovedanie na ňu sa mi jednoducho zdá, ako plytvanie mojim časom. A chuti je veľa, ale času tak zatracene málo :)